Zlyháva koučing, keď klienti zostávajú stáť na mieste?

trip photoTimothy Gallwey rád rozpráva historku o práci s jedným klientom, ktorého učil tenisové podanie svojou metódou inner game. Podanie klienta bolo veľmi neisté a nepresné, ale vďaka inner game sa už počas jedného stretnutia výrazne zlepšilo. Klienta to zaskočilo. Zrazu podával výborne, s razanciou – a loptička smerovala presne tam, kam potreboval. Kouč odchádzal s pocitom dobre vykonanej práce. Na druhý deň sa stretli opäť. Vymenili si zopár slov, rozcvičili sa, až prišlo na rad prvé podanie… a klient podával hrozne! Zas a znova. Loptička lietala pomaly, nedoskackala k sieti, alebo naopak letela ďaleko za kurt. Timothy Gallwey bol prekvapený, včera mu to predsa išlo tak dobre. Spýtal sa teda svojho klienta: „Čo sa stalo s vašim včerajším podaním? Podávali ste predsa výborne.“ Klient sa na neho s miernym úľakom pozrel: „Jaj to,“ odmlčal sa. „No. To som nebol ja. Cítil som sa, ako by za mňa hral niekto cudzí.“

Tento príbeh odzrkadľuje celkom bežnú situáciu, kedy klient medzi stretnutiami nezrealizuje dohodnuté kroky, alebo sa po istom čase vráti s rovnakou zákazkou. V tomto texte chcem z pohľadu neuropsychológie vysvetliť, čo sa deje v živote klienta, ktorý sa vracia späť do zabehnutých koľají a zároveň navrhnúť, čo by sa s tým dalo spraviť. Najprv sa však pozrime na to, čo vlastne robíme (s mozgom klienta) ako kouči.

Konštruovanie budúcnosti alias vytváranie nových synapsií v koučingu

Základným nástrojom koučingu sú otvorené otázky zamerané na riešenie a na budúcnosť. Každá z týchto vlastností má svoj špecifický význam. Otvorenosť otázky umožňuje klientovi konštruovať dostatočne rozsiahly obraz budúcnosti.

Porovnajte napríklad nasledujúce dve otázky: „Môžete zmeniť zamestnanie?“ vs. „Ako to vyzerá vo vašom novom zamestnaní?“

Na ľudskej schopnosti predstavovať si – imaginácii – je výnimočné, že pre mozog neexistuje rozdiel, či človek prechádza reálnym zážitkom, alebo si tento zážitok iba predstavuje. To znamená, že keď sa ako kouči pýtame na riešenie a klient si toto riešenie predstavuje, jeho predstava vytvára v mozgu nové neurálne dráhy. Neurálne dráhy si môžeme predstaviť ako vychodené cestičky v tráve. Predstava nového zamestnania vytvára v mozgu spojenia, ako keby už klient v novom zamestnaní naozaj bol – ako keby už skutočne po tejto cestičke prešiel.

Tým, že sa zameriavame na konštruovanie riešenia a nie na problém, neposilňujeme staré neurálne dráhy – ony dlhodobo vychodené cestičky – ale vytvárame k nim alternatívy. Pýtame sa napríklad: „A ak opäť dostanete chuť na čokoládu, čo budete robiť?“ Klient vo svojej odpovedi vytvára alternatívnu cestu, po ktorej sa môže v danej situácii vydať.

Problém je v tom, že pôvodné dráhy sú poriadne silné. Čím častejšie ich totiž klient používa, tým sú „vychodenejšie“ a silnejšie. Cieľom koučingu je teda:

  1. Neposilňovať pôvodné nežiaduce dráhy. (Zameriavame sa na budúcnosť a riešenie.)
  2. Vytvárať čo najsilnejšie nové alternatívne dráhy. (Predstava budúcnosti musí byť čo najkonkrétnejšia.)

Na to, aby sme vytvorili ako kouči nové neurálne dráhy čo najsilnejšie, využívame v podstate dva základné nástroje:

  1. Neurolingvistické úrovne pri konštruovaní budúcnosti.
  2. Hľadanie výnimiek v minulosti.

Tieto dva nástroje majú zásadný význam.

Jedna spomienka – spleť rôznych centier v mozgu

Každá naša skúsenosť má obrovské množstvo aspektov, z ktorých si väčšinu neuvedomujeme (časová súslednosť, naše pocity, rôzne zmyslové vnemy..). A každý z týchto aspektov sa ukladá do niektorého z mozgových centier – spomienka sa teda neuloží v pamäti ako „naháňačka v lese s mojim bratrancom“, ale ako súbor jej aspektov.
Keď sa snažíme rozpomenúť si, mozog si musí túto spomienku doslova nanovo predstaviť. Zrekonštruuje ju na základe akýchsi nápovied uložených v rôznych centrách (postavy, nálada, reakcie, vnemy.. hipokampus, amygdala, mozoček, retikulárna formácia..).

Preto keď konštruujeme novú skúsenosť v imaginácii, musíme dbať o to, aby sme postihli čo najviac aspektov, teda túto predstavu prepojili s čo najväčším počtom mozgových centier. Na to nám napríklad slúžia jednotlivé roviny v neurolingvistických úrovniach (t.j. priestor, správanie, schopnosti, presvedčenia, identita).
Prvou neurolingvistickou úrovňou je „priestor“. Pýtame sa:

„Ako vyzerá vaša nová kancelária? Môžete prejsť prstami po stole? Ako to v nej vonia? Aké zvuky počujete?“ Zapájame teda rôzne zmysly. Okrem zmyslových vnemov však aktivujeme tiež emócie, čím prechádzame k úplne inému centru: „Ako sa v kancelárii cítite? Aký je to pocit, sedieť v tom kresle? Počuť tie zvuky?“

Keď následne k tejto predstave pripojíme hľadanie výnimky, začneme nové neurálne dráhy prepájať s tými existujúcimi, avšak zabudnutými. „Zažili ste niekedy v minulosti, že by sa vám v nejakom zamestnaní páčilo? Ako to v ňom vyzeralo? Ako ste sa v ňom cítili?“

Rozvíjaním tejto spomienky smerom do budúcnosti vlastne konštruujeme nové dráhy na základe tých starých, čím ich robíme silnejšími a ukotvenejšími v čo najväčšom množstve centier. Neuropsychologické pozadie koučingu teda vytvára solídnu teóriu – problém je však v praxi. Napriek tomu, že nové dráhy ukotvíme vo viacerých centrách mozgu a postavíme ich na existujúcej výnimke, stále sa stáva, že klient zostane stáť na mieste (alebo sa po chvíli vráti späť). Stala sa niekde chyba?

Vhľad… alebo zázračná otázka, ale inak

Typickým príkladom sú zákazky ako chudnutie, fajčenie, beh, opätovné opustenie nevhodného partnera, nachádzanie vhodného zamestnania, zmena výchovných stratégií ku svojim deťom či prokrastinácia.. pri každej z týchto tém dokážeme v koučingu vytvoriť veľmi silnú motiváciu na dosiahnutie žiaducich cieľov – je však bežné, že klient po čase nový model správania opustí a vráti sa k tomu pôvodnému.

Koučing sa tak stáva istým doplnkom k zabehnutému správaniu. Ak je napríklad klient zvyknutý držať diétu každého pol roka, príde každého pol roka ku koučovi a po úspešnom koučingu začne držať diétu. O pol roka sa vráti opäť s rovnakou zákazkou. Dá sa z tohto bludného kruhu dostať von?

Kľúč je v otázke na zázrak Steve de Shazera. V solution focused brief therapy je otázka na zázrak základným pracovným nástrojom.„Predstavte si, že sa v noci stane zázrak a keď sa ráno pozriete do zrkadla, vidíte, že máte váhu, s ktorou ste spokojný. Čo by bolo inak?“ V ideálnom prípade klient zodpovie otázku a začne konštruovať obraz budúcnosti (nové dráhy). Bežnejšia je však mierne prekvapená odpoveď: „Tak to si teda vôbec neviem predstaviť!“ Podľa Shazera je to celkom prirodzená situácia, pričom kouč (u Shazera terapeut) musí vo svojej snahe vytrvať, aby sa klient preorientoval na budúcnosť.

Iný pohľad ponúka Bruce Ecker vo svojej knihe Depth Oriented Brief Therapy. Jeho reakcia by vyzerala asi nasledovne:

„Rozumiem.. zostaňte, prosím, s týmto pocitom. Aké to je, nemôcť si to predstaviť?“ (Pozornosť sa obracia z budúcnosti na prítomnosť.)

Klient: „Neviem. To sa nedá predstaviť, ja to riešim celý život a ešte nikdy sa nestalo, že by som bol úplne spokojný.“
Kouč: „Riešite to celý život..“
Klient: „Áno, ja celý život chudnem a priberám, je to celkom normálne.“
Kouč: „Celý život chudnete a priberáte..“
Klient: „Ja to tak proste mám.“
Kouč: „Čo by bolo inak, keby ste nechudli a nepriberali?“
Klient: „To by som nebol ja!“
Kouč: „V čom by ste boli niekým iným?“
Klient: „Bol by som v pohode.“
Kouč: „Boli by ste v pohode.“
Klient: „Hej. A nemusel by som na to myslieť.“
Kouč: „Čo by ste mali namiesto toho? Na čo by ste mysleli namiesto toho?“
Klient: „Na nič! Veď to! Nemal by som to pod kontrolou!“
Kouč: „Nemali by ste to pod kontrolou.“
Klient: „Hej, nemal by som to pod kontrolou. Môj život. Išiel by len tak. Nemal by som ho pod kontrolou.“

Posledná veta predstavuje vhľad klienta do vzorca svojho správania. Klient porozumie, že jeho správanie nie je náhodné, ale plní v jeho živote presne daný účel. Vhľad odhaľuje, že správanie, ktoré klient považuje za samozrejmé („Ja to tak proste mám.“), je v skutočnosti konštruované – vytvorené – a keď mal klient moc ho vytvoriť, môže ho i zmeniť.

Kouč by mohol pokračovať nasledovne: „Čo by ste potrebovali, aby ste mali svoj život pod kontrolou?“
Klient: „Ale to už vôbec nie je o chudnutí..“

Nasleduje prehodnotenie zákazky a nový cieľ.

Poznámka:
O praktickom uplatnení prezentovaného prístupu na príklade prokrastinácie píšem tu.

Odporúčaná literatúra:
HANSON, Rick – MENDIUS, Richard. Buddhův mozek. ANAG, 2013.
ECKER, Bruce – HULLEY, Laurel: Depth Oriented Brief Therapy. Jossey-Bass, 1995.

 

Mohlo by se vám líbit...