Změna rámcov v koučovaní

rámy photoVždy ma fascinovala rozmanitosť v tom najširšom ponímaní. Každý z nás je jedinečným a neopakovateľným originálom nesúcim obrovskú hodnotu, hoci mnohí z nás si tento fakt neuvedomujú. Obklopuje nás veľké množstvo podnetov, ktoré prijímame. Pritom však máme možnosť vyberať si, ktoré obsahy pustíme do našej mysle a zároveň si môžeme voliť, aký význam im prisúdime.

Prerámcovanie alebo zmena rámcov tvorí jednu zo základných metód koučovania. V tom najjednoduchšom ponímaní ide o zmenu jazyka. Máme prirodzenú tendenciu prisudzovať všetkému nejaký názov, ktorý v sebe často nesie určité hodnotenie. Keďže by kouč mal byť predovšetkým odborníkom na komunikáciu, prvé čo môže urobiť, je pomenovať určitú vec iným slovom. Každý pojem s negatívnou konotáciou sa dá pozmeniť, čo môže mať za následok zmenu perspektívy u klienta. Napríklad hyperaktívne dieťa sa iba prostou zmenou jazyka môže zmeniť na čulé alebo majúce radosť z pohybu a z agresívneho chlapca sa razom stane bojovník na strane spravodlivosti alebo osobnosť so schopnosťou sa presadiť (Carmen Kindl-Beilfuss, 2012). Takýmto spôsobom tiež dokážeme meniť náhľad klienta na samého seba. Veľa ľudí vyhľadajúcich kouča má problém uvedomiť si svoje silné stránky a ich prehnaná sebakritika spôsobuje, že nevidia svoj skrytý potenciál. Každá vlastnosť sa totiž dá vidieť ako pozitívum i negatívum.

Význam rámcovania

V širšom ponímaní sú rámce akési súbory predpokladov, ktoré nám pomáhajú vyhodnocovať, čo sa deje v konkrétnom referenčnom rámci. Ten nám pomáha porozumieť situáciám, v ktorých sa ocitáme. Ide v podstate o náš subjektívny kontext, v ktorom porozumieme tomu, čo sa okolo nás deje. Udalosti samé o sebe nám môžu pripadať nezrozumiteľné. Až vo chvíli, keď im prisúdime určitý význam sa v nich začíname orientovať a voliť si stratégiu ďalšieho postupu. V podstate „všetko, čo prežívame, sa odohráva v nejakom referenčnom rámci, v nejakom súbore predpokladov o realite, ktoré v danej situácií máme“.  Dobrou správou je, že rovnako aj tu môže byť náš vplyv obrovský. My sami máme moc vybrať si referenčný rámec, v ktorom budeme vnímať to, čo sa deje, a zároveň je iba na nás aké významy tomu celému prisúdime. Napríklad prepustenie z práce môžeme vnímať ako stratu príjmu, ale aj ako príležitosť k zmene. Jedna z kľúčových úloh kouča je zmena referenčného rámca klienta, cez ktorý nazerá na svoje problémy a pomoc pri odhaľovaní jeho možností, ktoré má v danú chvíľu k dispozícií. (Zuzana Karpinská, Denisa Kmecová, 2017)

Problém alebo riešenie?

Asi každý z nás to už niekedy zažil. Keď sa ponoríme do našich problémov, dovolíme im tak, aby nás úplne pohltili a potom sa iba veľmi ťažko dokážeme posunúť vpred. V tej chvíli vnímame realitu cez problémový rámec. Ak však prepneme do výsledkového rámca, prinesie nám to schopnosť odhaľovať skryté príležitosti a umožní nám to chytiť svoj osud do vlastných rúk. Nejde o tendenciu zakrývať si oči pred problémami, ale skôr o to zmobilizovať sa a zistiť, ako chceme, aby daná situácia pre nás dopadla a čo môžeme a skutočne ideme pre to urobiť. V podstate ide o jeden zo základných princípov v koučingu. (Zuzana Karpinská, Denisa Kmecová, 2017)

Zmena rámca oslobodzuje

Rovnako, ako môžeme meniť rámce, v ktorých chápeme rôzne situácie, môžeme nájsť aj rôzne pomenovania tejto techniky. V niektorých zdrojoch ju môžeme nájsť pod pojmom „prerámovanie“, odvodené od rámu, do ktorého vkladáme fotografiu alebo obraz, aby krášlil náš priestor. Keď sa navždy lúčime s blízkou osobou, zvykne sa jej fotografia vložiť do čierneho rámu, čo v nás zvyčajne evokuje smútok a trúchlenie nad stratou. Keď však vložíme túto fotku do pestrého rámiku jasných farieb, môže to v nás vyvolať spomienky na príjemné chvíle strávené s týmto človekom. Čiže nielen naše emočné a kognitívne obsahy určujú, aký rám priradíme tej ktorej situácií, ale aj vložením reality do odlišného rámu sa mení naše subjektívne hodnotenie a posudzovanie. To určuje naše vnútorné prežívanie, čo sa ďalej môže odraziť v našom myslení a následnom konaní.  Ak zájdeme ešte o kúsok ďalej do dôsledkov, zistíme dokonca, že tak ovplyvňujeme aj to, ako nás vnímajú a ako ku nám pristupujú iní ľudia. Rôzne životné udalosti, ktoré sa nám dejú teda máme možnosť vkladať do veľkého množstva rámcov. Keď si tento fakt uvedomíme, prináša nám to  určitú slobodu, pretože máme možnosť voľby, ako sa postavíme k nejakému problému. V tomto kontexte je tiež veľmi dôležité naučiť sa rozlišovať medzi vonkajšími udalosťami a našou následnou emocionálnou reakciou. Ak sa naučíme pracovať s rámcami a oddeľovať vonkajšie faktory od toho, čo sa deje v nás, máme väčšiu šancu, že situáciu dokážeme vyriešiť vždy k našej spokojnosti. (Jiří Suchý, Pavel Náhlovský, 2012)

Niektoré druhy prerámcovania

1. Prerámcovanie zmenou predpokladov

Predpoklady meníme vo chvíľach, keď nášmu klientovi stojí v ceste prekážka, s ktorou v danej chvíli nedokáže pohnúť a brzdí ho v jeho posune vpred. V podstate odsunieme jeho pozornosť  od ťažkostí a hľadáme iné možnosti, ktoré mu pomôžu dostať sa k jeho cieľu. V tej chvíli môžeme spolu s klientom predpokladať, že má chýbajúce informácie, prostriedky, čas, vlastnosti, schopnosti, emocionálne naladenie a pod.

Dá sa tu využiť technika Premostenia, pri ktorej vytiahneme klienta z jeho negatívneho rámca a ponúkneme mu aspoň maličký pozitívny rámec. V praxi by to mohlo vyzerať asi tak, že pokiaľ má klient negatívny postoj alebo disponuje negatívnym emočným ladením voči svojmu, šéfovi, kolegovi, partnerovi a pod., požiadame ho, aby si predstavil, že tento človek má 90% negatívnych vlastností a iba 10% pozitívnych vlastností a následne ho vyzveme, aby tento rámec naplnil – uviedol, ktoré to sú. (Jiří Suchý, Pavel Náhlovský, 2012)

2. Prerámcovanie zmenou miesta pozorovateľa

Vo chvíli, keď sa situácia pre klienta zamotáva, stráca prehľad a orientáciu, prípadne prepadá svojim emóciám alebo sa dokonca zamotáva do klbka rôznych myšlienok, ktoré sa mu nekontrolovateľne víria v hlave, býva vhodné zobrať ho preč od toho všetkého. Ako? Stačí v predstavách. Vtedy by sme ho mali dostať do kože nestranného pozorovateľa, náhodného okoloidúceho, jeho zákazníka, či klienta, čím spôsobíme, že nadobudne potrebný odstup a začne veci pomenúvať deskriptívnym spôsobom. V niektorých prípadoch môže byť osožné, presunúť sa s ním v priestore, aby si skutočne vedel predstaviť, že stojí mimo všetkých udalostí, prípadne, mu navodiť predstavu, že je orol a sleduje všetko z výšky. Hneď potom by mala nasledovať otázka, čo vidí.

Mohauptová opisuje vo svojej knihe techniku Tretí pohľad, ktorá umožňuje zaujať odstup a je prerámcovaním do pozície druhej zainteresovanej osoby a následne jej umiestnenie do pozície nezaujatého pozorovateľa. V prvom kroku sa klient pokúša vžiť do kože druhej osoby, ktorej sa problém nejakým spôsobom týka. Snaží sa odhaliť, čo vidí, cíti, počuje, ako rozmýšľa a pomenovať dôvody jej konania. V tejto etape ide o prerámcovanie zmenou pohľadu do inej osoby. Následne posunieme klienta do role nezaujatého pozorovateľa, aby popísal situáciu z tejto perspektívy a potom ho požiadame, aby formuloval rady a návrhy smerujúce k jej vyriešeniu. Nakoniec sa klient vráti „do svojej kože“ a vyjadruje sa k výstupom od pozorovateľa. (Eva Mohauptová, 2013)

3. Prerámcovanie oddelením faktov, ktoré si klient omylom spojil do jedného celku

V princípe ide o asociovanie, kedy si určité pojmy spájame k sebe, hoci objektívne k sebe nemusia patriť. Byť obľúbený, neznamená, že si nemôžeme určiť hranice v našich vzťahoch alebo mať doma poriadok nemusí nutne znamenať, že nebudem mať dostatok voľného času pre svojich najbližších. V tomto momente by sme sa z pozície kouča mali snažiť zmeniť pohľad koučovaného a naštartovať jeho kreativitu. Veď aj upratovanie alebo varenie s deťmi môže byť zábava a naši priatelia nás môžu mať radi, a pritom budú plne rešpektovať naše potreby, pocity a názory. (Zuzana Karpinská, Denisa Kmecová, 2017)

Cesta je cieľ a toto poznanie je neobyčajne cenné. Nemusíme sa trápiť v tmavom tuneli aby sme na jeho konci zažili 5 minút slávy. Stačí uvedomiť si svoje priority, naštartovať tvorivosť a tunel sa razom zmení na slnkom zaliatu lúku plnú nádherných kvetov.

 

Použitá literatúra

  1. KARPINSKÁ, Zuzana; KMECOVÁ, Denisa: Koučovanie podľa pyramídy. Bratislava: Business Coaching College, s. r. o., 2017. ISBN 978-80-972617-0-2.
  2. SUCHÝ, Jiŕí; NÁHLOVSKÝ, Pavel: Životní koučování a sebekoučování. Praha: Grada Publishing, a.s., 2012. ISBN 978-80-247-4010-2.
  3. MOHAUPTOVÁ, Eva: Týmový koučink. Praha: Portál, 2013. ISBN 978-80-262-0350-6.
  4. KINDL-BEILFUSS, Carmen: Umění ptát se: v koučování, poradenství a systemické terapii. Praha: Portál, 2012. ISBN 978-80-262-0089-5.  

 

The following two tabs change content below.
Tel.: +421948966467

Aktuální články od: Monika Cyprichová (více)

Mohlo by se vám líbit...